Šmolko Poeta
Publikované 11.09.2020 v 08:04 v kategórii Šmolkovia, prečítané: 46x
Ľúbim toho šmolka,
co harfu v ručke má,
svojimi veršami vše zlé odmietá,
nad nej lepšieho nemá,
on volá sa Poeta.
Modré oči
modré všetko,
len o nem sa mi snivá,
tvár hebkú ako děcko,
len na ma sa on divá.
Je mi najmilejšie,
občas je sice šmolkom neverný,
vetšinou s Maliarom,
avšak pak sa zas zmierni,
a svet patrí len nám dvom.
Skláda veřsov,
píše ich a spieva,
nad tu jeho tvorbu,
ktorú z lásky tvorieva,
on má vždy správnú volbu.
A aj kedy,
by ma aj šmolkov,
opustil a odišiel do sveta,
v mém srdcu je naveky ten šmolko,
čo sa volá Poeta.
Komentáre
Celkom 0 kometárov